Negramotnosť

11-09-2008

Matúš bol veľmi slabý v matematike. Ledva prešiel z ročníka do ročníka a jeho učiteľ mu stále vravieval, že z neho nič nebude. Po 20 rokoch sa stretli. Pán učiteľ stále učil matematiku, Matúš vlastnil 2 obchodné ovocinárske firmy a bol z neho milionár. Učiteľ neveril vlastným ušiam.
„Matúš, ako si o dokázal ?“ To viete, pán učiteľ, je to tak jednoduché...Na začiatku som kúpil jablko za 2 koruny predal ho za 4 koruny. No a tie 2% zisku zo mňa postupne urobilo milionára....

Kiež by sme všetci boli takto finančne (ne)gramotní, že ? .. Bohužiaľ, realita je iná. Takmer denne v správach sledujeme, ako nejaký podvodník získal od dôverčivých ľudí peniaze, ako ľudia podpisujú absurdné zmluvy len aby získali pár tisíc na vianočné darčeky a prichádzajú o strechu nad hlavou. Podpisujú zmluvy, ktoré nečítali a ak aj áno, nerozumeli im. Je to smutné a tragické zároveň. Ak sa aj u nás objaví „poradca“, podpíšeme hocičo.
Na školách sa učíme logaritmy, exponenciálne funkcie, rody, pády, ...
Neučíme sa, ako si spravovať financie, ako sa starať o dieťa. Preberáme naučené a zabehnuté scenáre života...dobre sa učiť, získať dobré zamestnanie, zobrať si hypotéku, oženiť sa, vydať sa a nejako to doklepnúť do dôchodku. Sťažovať sa na nedostatok peňazí je dnes „in“. Podobne ako nadávať na finančné inštitúcie, na úrady, vládu. Predošlú, súčasnú a pravdepodobne i tú budúcu. Možno často právom. Pravdepodobne väčšina z nás nemá veľkú šancu zmeniť zabehnuté obchodné systémy, klamlivé reklamy, nekvalitné produkty.
Na druhej strane, čo sme my urobili pre to, aby sme sa my sami zmenili, aby sme tieto produkty nekupovali, systémy nepodporovali, reklamám nenaleteli ? Koľko kníh sme prečítali ? S koľkými ľuďmi sme boli ochotní sa poradiť ? Koľko seminárov sme si boli ochotní zaplatiť, aby nás to posunulo dopredu ? (Tým nemyslím semináre istých „poradenských“ firiem).
Začína sa viac hovoriť o finančnej negramotnosti. O potrebe riešiť ju. Zaoberá sa tým dokonca aj EÚ a rieši to, i keď na výsledky si ešte budeme musieť „chvíľu“ počkať. Že sa to práve nás netýka ? Že je to skôr problém tých „chudobnejších?“
Nuž, za „dôkazmi“, že je to problém väčšiny z nás netreba chodiť ďaleko. Investovanie 100 000 s cieľom zhodnotenia peňazí do kapitálovej poistky na 5 rokov len preto, lebo mi to poradili, investovanie do akcií na 2 roky, výber z fondov, keď sú -20%, úvery od nebankoviek za RPMN 100% a viac, platenie poplatkov už len preto, že stlačím kľučku na dverách pobočky banky. Možno si povieme, čo my s tým už môžeme robiť ? Veľa. Začnime od seba, napríklad tým, že si dáme námahu informovať sa, nespoliehať sa len na jeden informačný zdroj. Že si každý týždeň rozšírime svoje finančné vzdelanie. Tým nemyslím rôzne vzorce či náročné poučky, skôr mám na mysli základné princípy fungovania finančných produktov a finančných inštitúcií. Že si nechám vysvetliť produkt a nebudem sa báť klásť aj nepríjemné otázky, veď ide o naše peniaze !

Čokoľvek urobíme so svojimi financiami dnes, ukáže sa to v budúcnosti. Prevezmime zodpovednosť za svoj život, i ten finančný. Ak to neurobíme, budúcnosť s nami zúčtuje. Dnes možno tých peňazí nie je mnoho, nikde však nie je napísané, že to tak musí byť aj o 5 či 7 rokov. Je to o rozhodnutí....našom rozhodnutí. Dnešnom rozhodnutí...Stará múdrosť hovorí, že ak budeme stále robiť to isté, aj výsledky budú tie isté, ako boli. Ak budeme siať pšenicu, vzíde pšenica. My však stále snívame o zlatých klasoch.